HLAVNÝ CIEL ALCHYMICKEJ FILOZOFIE
Hlavným cielom celej alchemickej filozofie je objavenie “prvotnej matérie”, matérie, ktorá je počiatkom všetkého, ktorá zdokonaluje nedokonalé bytosti, a ktorá očisťuje to, čo je nečisté; skúmanie prvotnej matérie, ktorú rôzni alchymisti nazývali tisícorakými spôsobmi, doviedlo filozofov-alchymistov k objaveniu liekov a postupov bez pravidiel, ktorými boli zväzovaní klasickí učenci pri rozprávaní a písaní spôsobom nepochopitelným “nezasväteným”, “hermetickým” vyjadrovaním, ktorý bol určený iba pre malú skupinku, ktorá mala možnosť pochopiť ich objavy.
Kameň mudrcov, alebo prvotná matéria, je kameň, ktorý nesie znamenie slnka. Toto znamenie je charakteristické červenou farbou, šírením vône velmi podobnej jablkám a jeho hlavnou vlastnosťou je topenie pri ohni, ako u vosku. Pri ohriatí sa mení na tekutú látku a následne ochladením získava pevné skupenstvo. I keď sa ponechá v kontakte so vzduchom, mení skupenstvo na kvapalné.
“Kameň mudrcov je kondenzované Svetlo života, ktoré je koncentrované a koagulované v substanciálnej forme.” Alchymisti počas ich vývoja rozdelili túto vedu na dve odvetvia:
Alchýmiu, ktorá reprezentuje štúdium filozofie a jej aplikáciu v laboratóriu, kým nedosiahne Božskú transmutáciu.
Spagýriu, jedinečnú techniku spracovania matérií pochádzajúcich z troch prírodných ríš, jej účelom je pozdvihnúť na maximum potenciálne vlastnosti ich aktívnych látok. Toto prastaré umenie pozostáva v oddelení troch základných princípov rastlín (SOL, SÍRA, ORTUŤ), ich jednotlivom očistení a ich zmiešaní do čistej zmesi, ktorá časom nepodlieha skaze.
Spagyrické techniky spracovania rastlín, minerálov a kovov, vychádzajú všetky z rovnakého základu, čiže oddelenia troch princípov, očistenia a následného zmiešania do jedného roztoku; teraz sa spolu pozrieme na niektzoré fáze spagyrického spracovania:
Po prvé je rastlina rozdelená na tri rovnaké časti, z prvej sa získa esenciálny olej, obvykle prostredníctvom prúdu pary;
druhá časť rastliny je kalcinovaná v uzavretej nádobe do teploty 400° C a takto získaný popol sa vylúhuje v destilovanej vode, až kým sa nerozpustia všetky rozpustné soli, ktoré sa následne čistia, pokial nie sú úplne biele;
tretia operácia pozostáva z fermentácie poslednej časti rastliny, korá jedinečným spôsobom transformuje celulózu na alkohol, ktorý je upravený destiláciou v banke s dlhým hrdlom tak, že je veľmi koncentrovaný a obsahuje iba aktívne prchavé látky. Po tejto poslednej fáze je rastlinný alkohol mineralizovaný cirkuláciou s časťou solí rastliny a znova destilovaný, takto sa získa perfektne pripravená tretia zložka.
Posledná operácia pozostáva zo spojenia týchto troch substancií v istom pomere, ktorý sa mení v závislosti od druhu rastliny takým spôsobom, aby sa dosiahlo presne to, čo starovekí spagyristi volali “Kvintesencia”.
Ďalším spracovaním podla starovekých spagyristov bola tinktúra, ktorú pripravovali maceráciou rastlín za studena v 45° alkoholovom roztoku, po dobu nie kratšiu ako jeden mesiac v sklenenej nádobe.
Nádoba bola uzavretá a vystavená slnečnému žiareniu a mesačným lúčom po dobu už spomínaného filozofického mesiaca. Po macerácii sa oddelila tekutina a vylisoval macerát. Pevný zvašok bol usušený, spopolnený a následne kalcinovaný v peci pri 400° C.
Kalcinovaný popol sa pridal do tinktúry a táto zmes sa dala do banky, ktorú nazývali pelikán. Túto potom zapečatili. Jeho horná časť je vhodná na rozptýlenie pár, ktoré potom kondenzujú na stenách nádoby, čím sa cirkulácia tinktúry stáva úplnou. Nádoba sa vystaví pôsobeniu slnečného žiarenia a mesačného svitu, čím vytvára Mikrokozmos v Makrokozme. Tinktúra sa ponechá ďalší filozofický mesiac cirkulovať takým spôsobom, že aktívne látky rastliny a jej minerálne soli sa vzájomne naviažu a dodajú tinktúre vlastnosti, ktoré pomáhajú dosiahnúť kvalitnejší produkt v porovnaní s inými tinktúrami.
Alchymické umenie postupne preniklo k učencom-filozofom, ktorí interpretovali hermetické texty, takže sa stali velmi dobre informovanými o technikách spracovania rastlín, kovov, minerálov, skla a farbiarstva.
Aj v starovekých gréckych traktátoch sú zmienky o prvých prístrojoch, ktoré používali alchymisti, napríklad sklenených bankách, destilátoroch, chladičoch, pieckach, nádobách na úschovu, zmienujú sa aj o technike cirkulácie v pieskovom kúpeli, vodnom kúpeli, používaní trojnožiek a predovšetkým o používaní prístroja nazývaného KEROTAKIS.
Jedinečný prístroj na destiláciu sa skladal z nádoby slúžiacej na ohrev, zo spájajúcej trubice a hornej časti. Horná časť sa volala AMBIX, tento názov sa neskôr používal pre celý destilačný komplex, slovo pochádza z arabčiny AL-ANBIQ, v dnešnom ponímaní destilacný prístroj.
V minulosti sa používali aj destilačné prístroje, ktoré mali v hornej časti tri trubice pre destiláciu prchavých látok, nazývané TRIBIKOS.
Zostrojenie TRIBIKOSu sa pripisuje žene židovského pôvodu, Márii, ktorou, podla historických prameňov, mohla byť Miriam, Mojžišova sestra.
